Doc. Veronika Vargová hovorí v krátkom rozhovore o tom, prečo si zvolila medicínu, čo je najťažšie na práci lekára, ale aj o tom, ako relaxuje po práci.
Prečo ste sa rozhodli práve pre medicínu? Spomínate si na svoje začiatky lekárskej praxe?
Nemám v pamäti žiaden silný príbeh alebo moment, kedy som sa v detstve rozhodla stať lekárkou. Je pravda, že som vyrastala v lekárskej rodine – môj otec bol lekár. Bol pre mňa vzorom a asi je pravdepodobné a prirodzené, že spolu s rodinou ma viedli k tomuto povolaniu. Z toho vyplynulo, že som začala študovať medicínu a pracujem celý život ako lekárka.
Začínala som ako sekundárna lekárka na vtedajšej Pediatrickej klinike tu v Košiciach a asi ako pre každého, boli to začiatky náročné. S veľkou vďakou spomínam na mojich vtedajších nadriadených, primára Filku a profesorku Pavkovčekovú, a mojich kolegov od ktorých som sa vtedy mohla učiť a ktorí mi výrazne pomohli formovať vzťah k pediatrii.
Keď som nastúpila do práce, pochopila som, že prax a teória sú niečo úplne iné. Ak má človek pocit, že už je v momente, keď promuje a dostáva do ruky diplom, lekárom, po nástupe do práce tento pocit veľmi rýchlo stratí. Vtedy zistí, že realita a skutočné stretnutie s pacientom sú niečo úplne iné. Vtedy len začína cestu, na ktorej sa musí naučiť pracovať s pacientom.
Čo je najťažšie na práci lekára?
Neviem povedať čo je najťažšie, viem povedať čo je dôležité. Prejaví sa to už počas štúdia, kedy je potrebné mať v sebe sebadisciplínu, byť vytrvalý a cieľavedomý. Štúdium totiž nie je jednoduché a určite sa nekončí promóciou ani atestáciou. Potreba vzdelávať sa a neustále na sebe pracovať je preto jedným z dôležitých predpokladov na to, aby človek mohol ako lekár robiť to, čo má. Našou úlohou je poskytovať zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu aktuálnym vedeckým poznatkom. Bolo by teda chybou myslieť si, že keď mám diplom a atestáciu, mám hotovo. Potreba celoživotného vzdelávania vôbec nie je klišé, preto je pre lekára dôležité mať vzťah k vzdelávaniu, sebadisciplíne a práci na sebe.
Čo je potom dôležité v klinickej praxi a pri práci s konkrétnym pacientom (a my pediatri navyše nepracujeme len s pacientom, ale aj s jeho rodičom), tam by som podčiarkla, že na jednej strane musí byť človek empatický a musí zdieľať problém pacienta, na druhej strane musí byť rozhodný a konzistentný vo svojich rozhodnutiach. Snažiť sa na svoju stranu získať pacienta a jeho rodiča aj vtedy keď sa zdá, že vyšetrovacie postupy a liečba nie sú komfortné, alebo pre dieťa dokonca príliš náročné. Neraz sme v situácii kedy rodičovi vysvetľujeme, že vyšetrenie, ktoré budeme robiť možno bude bolieť, ale my urobíme všetko preto, aby nebolelo. Rovnako, že toto vyšetrenie má aj svoje úskalia. Vtedy sa niekedy stane, že rodič odmietne a keď sa to stane mne, do určitej miery to vnímam ako vlastné zlyhanie, pretože som rodiča nedokázala presvedčiť, že to jeho dieťa skutočne potrebuje a že to zlepší jeho liečbu. V našej práci je preto nesmierne dôležitá komunikácia. Možno v týchto slovách sa dá nájsť odpoveď na to, čo je na práci lekára najťažšie: mať v sebe určitý druh pokory voči každému pacientovi. Nikdy nič nebrať ako samozrejmosť. Je dôležité na sebe pracovať, byť empatický, dôsledný a zodpovedný v rozhodnutiach.
Pre každého lekára na klinike či v ambulancii je tiež dôležité byť tímovým hráčom. Navzájom vedieť komunikovať, konzultovať a tým sa posúvať. Hlavne vtedy, keď riešime komplikovaných pacientov je veľmi dôležité dokázať si vypočuť iný názor, rešpektovať ho, prípadne zmeniť ten svoj.
Ako najradšej relaxujete vo voľnom čase?
Všetci potrebujeme čas na relax. Mám rada prírodu, lesy a mám ich rada vo všetkých ročných obdobiach, najviac ale asi v zime. Netrpezlivo už vyzerám prvý sneh, dúfam, že táto zima bude biela a že si užijeme všetko, čo prináša vrátane pobytu na horách a na lyžovačke. Rada čítam a mám rada dobré filmy. Snažím sa však o aktívny oddych. Je to o potrebe nájsť rovnováhu a skutočným oddychom je pre mňa fyzická aktivita – ísť von a takýmto spôsobom sa odreagovať.
Čo pre Vás znamená Cena primátora mesta Košice?
Každý človek v ktoromkoľvek období svojho profesionálneho vývoja a na ktorejkoľvek pozícii potrebuje mať pocit, že jeho práca je vnímaná ako zmysluplná. Z tohto pohľadu je takéto ocenenie veľmi silná a pozitívna emócia. Má aj ďalší význam, je ním motivácia zotrvať v práci a pokračovať v nej. Žijeme dobu, kedy ocenenie potrebujeme ešte viac ako inokedy. Bola by som preto veľmi rada, ak by bolo možné túto pozitívnu emóciu posunúť a virtuálne poslať všetkým mojim kolegom a spolupracovníkom. Nie len preto, že Cenu primátora vnímam ako ocenenie celého kolektívu ale tiež preto, lebo viem, že si ho zaslúži každý jeho člen.
Na záver, keďže tento rozhovor robíme v predvianočnom období, prajem všetkým biele Vianoce s množstvom snehu a radostne a pokojne prežité sviatočné chvíle v kruhu blízkych.
15. decembra 2021