Alžbetke diagnostikovali ťažkú poruchu sluchu keď mala rok. Odvtedy používala načúvacie prístroje, ktoré jej však nepomohli naplno rozvíjať reč. Primár MUDr. Andrej Koman preto rodine odporučil kochleárne implantáty, s ktorými má štvorročná Alžbetka veľkú šancu znova počuť. „Alžbetka sa v reči zastavila na 2,5 roka, tvorila jednoslovné vety a viac sa jej reč nerozvíjala. Chodí do škôlky, s deťmi zapadla, ale nevie sa porozprávať. Máme nádej, že sa s kochleárnymi implantátmi rozrozpráva,“ hovorí Alžbetkin otec Milan.
U deväťročného Olivera nastala strata sluchu postupne. Ako štvorročný prekonal cytomegalovírusovú infekciu, ktorá zasiahla aj jeho sluch. Dostal načúvacie prístroje, ktoré mu do istého času stačili, mával však aj úplné výpadky sluchu a pomocou prístrojov už nedokázal počuť šepot. Rodičia začali o implantátoch uvažovať, keď mal Oliver osem rokov. „Mám pocit, že Oliver je v dobrých rukách. Dali sme sa na tú cestu, vieme, čo nás čaká, ide o to, aby sa mal dobre,“ hodnotí Oliverova mama. Je spokojná aj s tým, že mali o kochleárnych implantátoch dostatok informácií. Zároveň verí, že Oliver znova zasadne za klavír a v škole dobehne, čo zameškal. „Oliver je v škole šikovný, má rád matematiku, veľmi rád si číta,“ opisuje mamka Diana.
Podľa primára MUDr. Andreja Komana má Detská fakultná nemocnica Košice technické vybavenie, ako aj pooperačnú starostlivosť na vysokej úrovni. „Diagnostikujeme poruchy sluchu, staráme sa o následnú pooperačnú starostlivosť, postupne rozbiehame implantačnú zložku, aby sme túto aktivitu prevzali v rámci celého regiónu,“ hovorí primár. Kochleárne implantačné centrá sú okrem Košíc aj v Bratislave a Ružomberku. Deti operujú len v Bratislave a v Košiciach.
Pacienti DFN Košice dostali najmodernejší typ kochleárnych implantátov od spoločnosti Cochlear, ktorá je vedúcou spoločnosťou v oblasti sluchových riešení. Čo je to kochleárny implantát? „Implantát je elektronické zariadenie, ktoré sa vkladá pacientovi pod kožu lebky za uchom a elektródový zväzok sa vkladá do slimáčika (kochley). Sluchový nerv je dráždený elektrickými impulzmi,“ vysvetľuje klinický technik Ivan Fekete. Implantát zvuk na správnom mieste umelo stimuluje.
Implantácia je len prvá fáza procesu, ktorý musí pacient podstúpiť. Druhá fáza nastáva po 4-6 týždňoch od operácie, kedy pacient dostáva vonkajšiu časť – zvukový procesor, bez ktorého nie je možné počuť. „Zvukový procesor sa aktivuje tak, že sa vytvorí mapa počutia, ktorá má dve hranice. Jedna sa volá prahová hranica – pacient musí počuť aj šepkané slovo, druhá hranica sa nazýva komfortná, kde sú veľmi hlasité zvuky stlmené tak, aby to nebolo pacientovi nepríjemné,“ pokračuje Ivan Fekete.
Alžbetku aj Olivera čaká ešte veľa práce. Sluchovo- rečová rehabilitácia a práca s klinickým logopédom je nevyhnutná a trvá niekoľko rokov. Oliver, ktorý už počul a má kapacitu sluchovej pamäte na dobrej úrovni, pomocou intenzívnej rehabilitácie sluchu a reči znova nadobudne socio-emočnú istotu. Postupne sa plnohodnotne zapojí do školských povinností, kamarátskych vzťahov a hudobnej kariéry. Alžbetka si bude pomocou kochleárnych implantátov budovať oslabenú sluchovú pamäť. Kochleárne implantáty skvalitnia spektrum vnímania zvukov reči a okolia. A taktiež dlhodobou a intenzívnou sluchovou a rečovou rehabilitáciou umožnia Alžbetke komunikovať s okolím hovorenou zrozumiteľnou rečou.
Podľa klinického logopéda sa len ťažko odhaduje, ako dlho si pacient zvyká na zvuk vďaka implantátom. U detí je veľká šanca, že sa s implantátmi zžijú, rýchlo si na ne zvyknú a zapoja tak plnohodnotne do života.
