COVID-19 a očkovanie tu

Kristián každé cvičenie preplakal, námaha priniesla vytúžené ovocie

Kristiánkova mamka si po ťažkom pôrode neoddýchla. Röntgenová snímka jej syna totiž vyzerala zle. Bábätko malo jednu rúčku zlomenú a druhá bola nehybná.

Kristián sa narodil v 36. týždni, vážil 4,5 kilogramu, meral  57 centimetrov a v postieľke vyzeral obrovský. Z Kráľovského Chlmca ho previezli do Košíc, na Oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice (DFN) Košice s diagnózou Erbovo ochrnutie zapríčinené poranením pri pôrode.

Šikovný tím fyzioterapeutiek DFN sa s Kristiánkom zoznámil, keď bol na svete len dva dni. „Röntgenová snímka zlomenej ruky vyzerala veľmi zle a rodičia sa zľakli. Napokon sa zlomená rúčka veľmi dobre zahojila, ale horšie to bolo s druhou, ktorú mal Kristián úplne nehybnú,“ hovorí Katarína Šalamonová, primárka Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia DFN.

Komplikovaný stav opakovane konzultovali lekári DFN s pražským neurochirurgickým tímom, ktorý zvažoval operačný zákrok. Intenzívna rehabilitačná terapia naďalej prebiehala a v Košiciach nechceli nechať nič na náhodu. Ambulantná fyzioterapia bola zásadná nielen pre Kristiána, ale najmä pre jeho mamku, ktorá sa učila, ako správne praktizovať známu a účinnú Vojtovu metódu aj doma. „Mamka bola odhodlaná, spolupracovala. Keby tak nebolo, zlyhala by celá liečba,“ zdôrazňuje primárka. Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie čakalo v Kristiánovom prípade na zázrak. „S napätím sme sledovali prvé mikropohyby, nenápadné pohyby prštekov. Mamka sa s nami o prvé úspechy delila prostredníctvom videí a fotografií z domu,“ spomínajú fyzioterapeutky. Najmenej nadšený bol z pravidelnej fyzioterapie Kristián. „Poctivo preplakal celé cvičenie,“ spomína mamka, teraz už s úsmevom.

Dennodenná drina čoskoro priniesla prvé a vytúžené ovocie. Pražský neurochirurg napokon rozhodol, že operácia nie je potrebná. Mamka naďalej pokračovala s Vojtovou metódou, 3-4x denne. „Na začiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké. Fyzioterapeutky veľmi chválim, keby ich nebolo, tak rukou asi nehýbeme. Všetky úspechy prežívali s nami,“ hodnotí mamka.

„Kristiánko urobil hlavne v prvom roku života veľký pokrok, z úplne nehybnej hornej končatiny sa postupne stala pomocná ruka, s ktorou si vystačí v bežnom živote a je samostatný v škôlke,“ chváli trojročné výsledky cvičenia personál FRO. Rehabilitácii sa chlapec v budúcnosti nevyhne a jeho ťažkosti sa môžu ešte viac skomplikovať tým, ako bude rásť. „Vhodnou a intenzívnou rehabilitáciou však tomu vieme čeliť,“ hovorí tím FRO.

Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie v DFN za uplynulých desať rokov liečilo dovedna 40 detí s podobnou diagnózou. „Mnohé z nich sme úspešne vyliečili. Bohužiaľ, asi 20 percent z nich má trvalé následky, s ktorými sa musia pasovať celoživotne.“

Kristián má aktuálne tri roky a medzi rovesníkov sa hravo začlenil. Všetko chce vyskúšať, je šikovný a usmievavý. „Rehabilitácia je dôležitá pre všetkých našich pacientov. Snažíme sa presvedčiť k spolupráci rodičov, pretože pravidelná terapia doma je neoddeliteľnou súčasťou ich zdravia.“ Za uplynulý rok navštívilo FRO Detskej fakultnej nemocnice v ambulancii 1669 pacientov. Ich odbornými a šikovnými rukami tak prešli dokopy vyše 20-tisíckrát.  

Na fotografii Kristián, ktorý vďaka cvičeniu využíva obe rúčky.