DOTAZNÍKY SPOKOJNOSTI

Laurinka je znova plná energie

Do rodiny zo Spišského Podhradia prišla diagnóza diabetes nečakane a bez prípravy. V rodine toto ochorenie nikto nemal a príznaky cukrovky rodičov takmer 6-ročného dievčatka vystrašili.

Najskôr si mamka Marta všimla, že jej dcéra Laurinka býva často unavená, nechcela sa v škôlke hrávať a bola stále bledšia. To, že Laurinka schudla, pripisovali doma tomu, že vyrástla. „Potom začala mať vpadnuté očká, chcela len spinkať a spinkať,“ hovorí mamka o prvých príznakoch diabetu. To, že by dcéra mohla mať práve cukrovku, jej v tom čase ani len nenapadlo. Laurinkin stav sa postupne zhoršoval a keď sa raz v noci povracala a začala ťažko dýchať, mamka Marta vedela, že musí konať a utekala na pohotovosť.  „Mala rozvrátené vnútorné prostredie, namerali jej v moči ketóny, nastala séria vyšetrení, infúzie, zavodňovanie, odbery krvi…a potom z toho vzniklo, že jej tam šarapatí cukor,“ opísala mamka Marta.

Príznaky diabetu sa  u detí  rozvíjajú nenápadne, obvykle počas niekoľkých týždňov. „V detskom veku sa najčastejšie stretávame s cukrovkou 1. typu,  pre ktorú sú typické únavnosť, chudnutie napriek dobrej chuti do jedla,  smäd. Rodičia si všimnú časté pitie tekutín a močenie, neskôr zhoršenie ostrosti zraku. Môže nasledovať sťažené dýchanie, v dychu rodičia cítia  zvláštny acetónový zápach,“ vysvetľuje MUDr. Adriana Dankovčíková z Ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie v Detskej fakultnej nemocnice (DFN) Košice. Najzávažnejším príznakom, ak sa ochorenie nelieči včas, je podľa lekárky diabetická ketoacidóza, ktorá môže vyústiť až do bezvedomia dieťaťa.

Keď prišla Laurinka do DFN Košice, mala bolestivé pršteky od odberov, jej stav však už bol stabilizovaný. Spolu s mamkou sa začínali dozvedať viac o jej novom ochorení a možnostiach, ako ho čo najlepšie dostať pod kontrolu.

Centrum pre diabetikov v DFN má dlhoročné skúsenosti  so starostlivosťou o deti s cukrovkou, má za úlohu nastaviť liečbu, edukovať pacienta a podať mu pomocnú ruku. Zároveň je psychickou oporou pre rodičov aj deti, ktorí prídu často vystrašení a v šoku. „Pacient sa tu nastavuje, centrum na čas preberie pacienta, učí sa o cukrovke  a potom  s novými vedomosťami a skúsenosťami už odchádza k svojmu spádovému diabetológovi. Ak sa niečo skomplikuje, tak sa zase vráti,“ hovorí o činnosti centra skúsená edukačná sestra Mgr. Ľudmila Gregová. Centrum je podľa nej dôležité pre celú rodinu, vykonáva individuálnu prácu s každým pacientom. Rodičia sa stretnú aj s diétnou sestrou, ktorá im zostaví  diétny plán a naučí  ich používať sacharidové jednotky.

Pre každého diabetika je dôležité meranie glukózy. „Základným spôsobom merania hladiny glukózy  v domácom prostredí je maličký prenosný prístroj glukomer, glykémia sa ním vyšetruje z drobnej kvapky krvi z prsta. Každé dieťa  ho má mať pri sebe, aby si mohlo hladinu  svojho krvného cukru kedykoľvek skontrolovať. V poslednom období glukometre začína nahrádzať modernejší  a presnejší systém sledovania  hladín cukru  kontinuálnymi senzormi,“ hovorí MUDr. Adriana Dankovčíková.

Ako si meria hladinu glukózy Laurinka? Rodičia sa rozhodli pre senzor, teda snímač nepretržitého monitoringu hladiny cukru. Ten sa umiestňuje priamo na telo dieťaťa, je nielen presnejší, ale má aj množstvo ďalších výhod. „Najpodstatnejšia je v tom, že pacient alebo jeho rodičia vidia aktuálnu hladinu krvného cukru a trend, ako sa glykémia mení, či je stabilizovaná, stúpa alebo klesá. Na základe týchto údajov vieme dieťaťu lepšie prispôsobiť liečbu a denný režim tak, aby bolo jeho ochorenie čo najlepšie kompenzované.  Doteraz  mali možnosť využívania senzorov len deti liečené inzulínovými pumpami. Len nedávno sa úhrada senzorov zdravotnou poisťovňou rozšírila o deti liečené inzulínovými perami a modernejšie možnosti monitoringu dostávajú aj niektoré deti s novodiagnostikovanou cukrovkou“ vysvetľuje MUDr. Adriana Dankovčíková.

Senzoru sa teší aj Laurinkina mamka. „Nemusím ju pichať pred jedlom do pršteka,“ hovorí s úľavou. Laurinka si mohla vybrať  aj glukomer, z niekoľkých dizajnov si zvolila taký, ktorý sa jej najviac páčil. „Mne sa páči, že má také trblietky, so žabkou som nechcela,“ prezradila s úsmevom Laurinka. Z DFN odišla po takmer dvoch týždňoch aj s dvomi perami na pichanie inzulínu, ktoré má uložené v peračníku a prehľadne označené.

Laurinkina mamka zároveň odchádza z DFN s lepším pocitom a istotou. Vie, ako treba narábať so senzorom, ako sa pichá inzulín, čo môže a čo nemôže Laurinka jesť. Zároveň má kontakty na celý tím špecialistov,  s ktorými môže Laurinkin stav konzultovať aj na diaľku, cez telefón. „Prídu ťažké chvíle, ale čo človek neurobí pre dieťa. Tak, ako sa ja budem cítiť, tak sa bude cítiť aj Laurinka,“ zhrnula mamka, ktorá je rada, že jej dcérka sa opäť usmieva a je plná energie.

Diabetes mellitus 1. typu je ochorenie podmienené imunologicky. Detský organizmus prestáva tvoriť inzulín, a keďže bez inzulínu sa žiť nedá,  deti ho  musia dostávať podkožne.  Najmladšie deti s cukrovkou 1. typu prichádzajú do DFN Košice už od veku jedného roka.

Regionálne detské diabetologické centrum na Klinike detí a dorastu DFN Košice je jedno zo štyroch takýchto centier na Slovensku. O pacientov z východoslovenského regiónu sa stará viac než 40 rokov. Spolupracuje v ňom tím štyroch lekárov – detských diabetológov, edukačná diabetologická sestra, diétna sestra a  detskí psychológovia.