Kolobeh vyšetrení sa u Maximiliána začal, keď mal štyri roky vďaka iniciatíve pediatričky. Výsledkom bola extrémne vzácna diagnóza nefronofzíta s kongenitálnou (vrodenou) fibrózou pečene. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2021 čakala Maximiliána a jeho rodičov vážna voľba, či si zvolí pravidelnú dialýzu alebo podstúpi transplantáciu obličky.
Dialýza alebo transplantácia
Pri rozvinutom zlyhaní obličiek má pacient podľa medicínskeho námestníka Detskej fakultnej nemocnice (DFN) Košice a detského nefrológa MUDr. Martina Mráza, PhD. dve možnosti: dialýzu alebo transplantáciu. „Transplantácia je pre pacienta potrebná vtedy, keď oblička nie je schopná dlhodobo plniť funkcie, ktoré má. Robí sa bez rozdielu veku, ale dieťa by malo mať aspoň 10 kilogramov,“ vysvetľuje s tým, že po transplantácii má dieťa omnoho vyššiu kvalitu života.
V Maximiliánovom prípade bola voľba pre transplantáciu jasná od začiatku, aj keď s obavami. „O transplantácii som sa rozprával s mamkou, niečo som si vygúglil. Najskôr som strach nemal, ale keď nám zavolali, že pre mňa majú obličku, vtedy som sa už bál,“ opisuje 11-ročný Maximilián z podtatranskej obce. Strach priznáva aj jeho mamka. „Vôbec to nebolo jednoduché, práve naopak. Ako matka som mala strach, pretože som vedela, čo nás bude čakať a že to bude ťažké aj po transplantácii.“
Na novú obličku dlho nečakal
Na novú obličku Maximilián dlho nečakal, orgán mu ponúkli už po dvoch mesiacoch. „Deti majú na čakacej listine zvyčajne prioritu pred dospelými. Vyberá sa darca, ktorý má rovnakú krvnú skupinu ako príjemca a je mu čo najbližší po imunologickej stránke,“ hovorí MUDr. Mráz, PhD. Upozorňuje zároveň, že transplantácia je väčší chirurgický výkon, ktorý môže byť zaťažený komplikáciami. Tie môžu nastať v priebehu samotnej operácie alebo po nej.
Maximilián sa o vhodnej obličke dozvedel v piatok v nočných hodinách a nasledujúcu sobotu ráno pricestoval do Košíc na operačný výkon. V prípade Maximiliána lekári rozhodli, že obe jeho obličky mu zostanú. „Sú veľmi dôležité, pretože pri type diagnózy, ktorú Maximilián má, tvoria obličky relatívne veľké množstvo moču. Pomáhajú po transplantácii, kým začne fungovať nová oblička. Podávané tekutiny, ktorých je veľké množstvo, pacienta až tak nepreťažia,“ opisuje detský nefrológ.
Maximiliánovu transplantáciu mohla stopnúť finálna skúška imunologickej zhody medzi darcom a príjemcom. Pokiaľ by touto skúškou neprešiel, znamenalo by to, že jeho imunitný systém by mohol obličku po našití odmietnuť. Operáciu viedol Transplantačný tím košickej Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura, pod taktovkou MUDr. Rastislava Kalanina, PhD.
Aktívnejší život a rýchlejší rast
Po transplantácii je pre pacienta dôležité dodržiavať pitný režim a užívanie liekov, ktoré zabránia tomu, aby imunitný systém dieťaťa rozpoznal obličku. „Transplantovaná oblička je pre Maximiliána cudzím orgánom, preto bude tieto lieky – imunopresíva brať doživotne. Postupne sa ich dávka bude znižovať, lebo po istej dobe vzniká tolerancia medzi orgánom a imunitným systémom,“ objasňuje MUDr. Mráz, PhD.
Čo čaká Maximiliána po zdarnej transplantácii? Môže sa tešiť na aktívnejší život. Nebude taký unavený, pretože pri zlyhaní obličiek sa rôzne látky v tele hromadia a spôsobujú únavu, poruchu koncentrácie a znižujú mentálnu výkonnosť. Maximilián po transplantácii porastie rýchlejšie, 10 až 12 centimetrov za rok, očakáva detský nefrológ.
Maximilián sa po transplantácii zotavoval v nemocnici dva týždne. „Mám to za sebou a teším sa už domov,“ zhodnotil so spokojným úsmevom. Prisľúbil zároveň, že na svoju novú obličku bude dávať veľký pozor. Maximiliánova mamka ocenila, že po celý čas mohla byť so synom a psychicky ho mohla podporovať. „Chcela by som poďakovať všetkým lekárom a sestričkám. Veľká vďaka, som veľmi spokojná. Pán doktor Mráz nás o všetkom dopredu informoval, ako laikom nám to všetko perfektne vysvetlil. S takým prístupom, aký som tu zažila, som sa ešte nestretla.“
22. októbra 2021
